Internet a najmä jeho boom v posledných rokoch nám priniesol veľa možností a zmenil takisto spôsob toho, akým spôsobom sa dnes dostávame k médiám, v neposlednom rade akým štýlom ich používame. Navyše ak zvážime fakt, že trend fyzických diskov sa nadobro vytráca a nahrádzajú ho online platformy.

• Ale takisto weby, z ktorých tieto médiá sťahujeme zdarma vo forme súborov. Síce beztrestne, ale aj napriek tomu nelegálne.

Tento článok síce nemá za úlohu moralizovať, pretože tiež nie som výnimkou a 99,9 % vecí v mojom počítači je stiahnutých zdarma, avšak ide skôr o zaujímavý pohľad na to, ako to vlastne v súčasnosti na poli internetu, poplatkov a legálnosti vlastne funguje a či vlastne máme na danú vec skutočne priamy či nemylný názor.
Zoberme si teda takú bežnú vec, kedy sťahujeme z istého servera, respektíve stránky, ktorá ponúka široký obsah médií zdarma. Avšak vo veľa prípadoch takáto stránka vyžaduje registráciu a následné poplatky za to, aby sme mohli sťahovať primeranou rýchlosťou a nie ako žobráci (30 kb/s). Tým pádom síce poskytuje obsah zdarma, ale nie tak úplne, však? A paradoxom na tom je, že týmto poplatkom neplatíte za autorské práva, ale čisto iba za zvýšenie rýchlosti z daného servera alebo vôbec iba za možnosť, aby ste súbory mohli sťahovať.

• Avšak aj napriek poplatku vravíme stále o nelegálnom stiahnutí.

Ide iba o vypočítavosť týchto serverov, ktorým autorské práva takisto nič nehovoria, len hromadia voľne získaný obsah a za poplatky do ich vrecka tento obsah umožňujú stiahnuť.
Rovnaké je to aj v prípade pozerania filmov a seriálov cez dostupné weby. Aj napriek tomu, že sa už i len pri spustení filmu musíte asi 6x preklikovať cez vyskakovacie reklamné okná ( z čoho daný web profituje), aj napriek tomu vravíme o nelegálnom sledovaní obsahu, pretože mnohé tieto weby žiadnu zmluvu s filmovými štúdiami nemajú, čo však nie je prípad streamovacích aplikácií typu Netflix.