Existuje mnoho spôsobov klasifikácie syrov. Podľa štruktúry, doby zrenia, použitých kultúr, typu kôrky, výrobného procesu, pôvodu. V tomto článku sa zameriam na tradičné typy podľa krajiny pôvodu.
 
Francúzsko
Francúzsko bolo preslávené svojimi syrmi už v období Rímskej ríše. Roquefort a Cantal si len tak z rozmaru nechali zámožní Rimania voziť až do večného mesta. V stredovekých kláštoroch vznikali nové druhy ako Munster, Maroilles či Livarot.Podľa typu syra, ktorý rodina konzumovala sa určovalo ich spoločenské postavenie. Medzi ďalšie známe typy patrili: Brie, Comté, Beaufort, Borsault, Savarin, Camembert, Coulommiers, kozí Chèvre, Reblochon, Vacherin, Valençay. Pravosť týchto syrov dnes garantuje Apellation d‘Origine (označenie pôvodu), ktoré sa uvádza na vignete.
 
Taliansko
V Taliansku bol rozšírený hlavne chov oviec a kôz. Preto aj syry boli väčšinou z ich mlieka a ako syridlo sa používala figová šťava. V stredoveku udržiavali tradíciu výroby cirkevné rády a to hlavne výrobu Parmezánu a Gorgonzoly. Rozmanitosť krajiny Talianska bola tak rôznorodá, že široká škála miestnych syrov čoskoro začala konkurovať francúzskym. Medzi známe talianske syry patria: Pecorino, Mozarella, Ricotta, Provolone, Grana Padano, Fontina.
 
Švajčiarsko
Švajčiarske syry majú porovnateľne dlhú tradíciu a kvalitu ako francúzske či talianske. Už veľa storočí pred letopočtom keltskí predkovia vyrábali svoj syr v nádobách zavesených nad ohniskom. Výsledný produkt mal tvrdú kôrku a dlhú trvanlivosť. Pravdepodobne z tohto typu sa vyvinuli dva najznámejšie horské druhy Gruyère a Ementál. Iné španielske syry: Tête de Moine, Sbrinz, Raclette.
 
Španielsko a Portugalsko
Klimatická oblasť Španielska je veľmi pestrá. Stredná a južná časť je suchá a horúca, severozápadná zase posiata zelenými údoliami a vrchmi s kvalitnými pastvinami. Preto sa tu viac darilo ovciam a kozám ale aj hovädziemu dobytku. Nie je potom problémom nájsť syry, ktoré sa vyrábajú z viacerých druhov mlieka ako Cabrales a Picodon. Portugalské syry sú mimo Portugalska ešte menej známe ako španielske. Najznámejší je z kozieho a ovčieho mlieka Quiejo de Serra („horský syr“). Je špecifický tým, že sa doň nepridáva klasické živočíšne syridlo ale kultúry z kvetov a listov divoko rastúcich bodliakov.